Ako prežiť perfekcionizmus 21. storočia?

Nespočetne veľakrát som sa vo svojom živote porovnávala s ostatnými a podkopávala svoje sebavedomie. Že nie som dosť múdra, dostatočne štíhla, pekná, že nemám dostatok peňazí, že… že… že… Viete, prečo som to robila? Pretože táto doba dospela do štádia, keď sa viac rieši, aké drahé bolo vaše auto, aký dom alebo luxusný byt vlastníte alebo či máte na bruchu six-pack a bicepsy ako gladiátor. U žien je to zasa o tom, aby vyzerali ako dokonalá kópia bábiky Barbie, celá preplastikovaná, a toto všetko sú ľudia ochotní podstupovať na úkor svojho zdravia. Toto všetko je dnes také „moderné“, až sa mi z toho chce zvracať.

Zo všetkých strán nám médiá a reklama tlačia ho hlavy, že máme byť lepší a krajší, než po výzorovej stránke sme a človek, ktorý nejde s dobou a chce si zanechať aspoň štipku sebaúcty, je lúzer. Dnešná spoločnosť si vytvorila umelú predstavu o tom, ako má vyzerať výzor človeka 21. storočia, ale zabudla na to, že sa treba starať aj o naše vnútro, o našu dušu a jej rozvoj. Každý z nás má dušu, to je, dúfam, každému jasné.  Treba si uvedomiť, že keď zomrieme, nebude sa nám počítať, či sme počas života zarobili milióny, vybudovali kariéru alebo zo seba s cieľom páčiť sa iným urobili perfektného a umelého človeka, ale to, ako sme počas života rozvinuli našu dušu.

Najvtipnejšie na tom je, že našej duši je úplne jedno, ako vyzerá naše fyzické telo. Je jej jedno, či nosíme najnovšiu edíciu handier. Nezáleží jej na tom, v akom aute sa vozíme a akú drahú nehnuteľnosť vlastníme. Raz sme s mojím priateľom šli vlakom do Prahy, kde sme sa zoznámili s veľmi príjemným manželským párom. Boli spolu viac ako tridsať rokov. Sedeli oproti nám, takže sme sa tak akosi prirodzene dali do reči, aby nám rýchlejšie prešla cesta. Začali sme viesť príjemnú konverzáciu o dnešnej dobe. Pýtali sa nás, čo robíme, koľko máme rokov, ako dlho sme spolu, či sme zobratí, či máme deti, a podobne.

Keď sme odpovedali, že deti ešte nemáme, pretože sme si práve kúpili náš skromný domček, ktorý nás vycucal z peňazí, a tak musíme s deťmi ešte trochu počkať, aby sme sa finančne stabilizovali, pani nám povedala, nech neotáľame a nečakáme s deťmi zbytočne dlho. Vraj na to máme najlepší vek (27/28 rokov) a že ona už v našom veku čakala svoje druhé dieťa. Prejdem k najdôležitejšej vete… Povedala nám, aby sme si založili rodinu, a to bez ohľadu na to, či sa na to z hľadiska peňazí cítime, pretože dieťaťu je jedno, v čom bude chodiť. Je mu jedno, aké bude mať oblečenie, či značkové alebo so second handu. Je mu jedno, či bude mať kočík za 800 eur alebo za 80 eur.

Dieťa to vôbec nerieši. Dieťa potrebuje svojich rodičov. Potrebuje, aby sa mu venovali a trávili s ním čas. Dieťa si pamätá zážitky, ktoré ako rodina zažili na výletoch či dovolenkách. Pamätá si, že s ním rodičia doma stavali bunker alebo mali vankúšovú vojnu… Deti nechápu, čo je to hodnota peňazí. A rovnako je to aj s našou dušou. Ak ste podľahli tlaku tejto spoločnosti, znamená to, že vaša duša nie je vyspelá. Vaša duša je na nízkej úrovni, čo pre ňu nie je prirodzené. Vaša duša prišla na tento svet, aby sa rozvinula a prispela tak k dokonalosti svojej večnej existencie. Tu mi prichádza na um trefné porekadlo: Z prázdnej misy sa ešte nikto nenajedol.  Naše telo je tá misa. Na to, aby bola naša duša krásna, sa potrebuje čo najviac rozvinúť, využiť svoj pravý, skutočný, nefalšovaný potenciál.

Moje rady ako prežiť perfekcionalizmus tejto doby

  • Neprispôsobujte sa väčšine ľudstva, práve naopak, vybočte z cesty, po ktorej idú takmer všetci. Vybočte z normy.
  • Nezakladajte si život na dokonalosti. Zaslúžite si byť nedokonalí, veď práve to z nás činí ľudskú bytosť.
  • Prestaňte lipnúť na tom, aby ste sa páčili iným.
  • Prestaňte sledovať televízor, čítať bulvárne denníky, ktoré sú preplnené tzv. dokonalými ľuďmi, a prestaňte na Instagrame alebo na Facebooku followovať ľudí, ktorých profily vo vás vzbudzujú závisť.
  • Prestaňte sa porovnávať s ostatnými a prestaňte pochybovať o tom, či ste dosť dobrí.
  • Navráťte sa k sebe samému a načúvajte tomu, čo vám hovorí vaša duša.
  • Otvorte svoje srdce láske a verte vo svoju vlastnú hodnotu.
  • Začnite sa mať radi a rešpektujte svoju podstatu.
  • Dajte svojej duši priestor, aby k vám prehovorila a uvidíte, že vám dá všetko, čo potrebujete.
  • Vo svojom živote robte iba to, čo vám je príjemné a nikdy nie to, čo robí väčšina.
  • Nikdy nekonajte proti svojmu presvedčeniu.
  • Netrápte sa nad vecami, ktoré nemôžete zmeniť, je to zbytočné plytvanie energiou.
  • Pracujte na rozvíjaní svojho vedomia a duchovného poznania.
  • Rozvíjajte svoje vedomosti, čítajte veľa kníh, meditujte, napojte sa na matku prírodu.
  • Žite a nechajte žiť.

Vážte si hodnoty, akými sú láska, rodina, šťastie, morálka, zdravie atď… Skúste si predstaviť, že váš život sa chýli ku koncu a anjel smrti si ide po vašu dušu. Spätne si spomeňte na to, čo všetko ste prežili, čo ste zažili, za čím ste sa v živote hnali. Bolo to to, po čom ste naozaj túžili? Alebo ste žili život niekoho iného, len aby vás vaše okolie prijalo, resp. docenilo?

Dám vám do života tú najcennejšiu radu… Snažte sa žiť svoj život tak, aby ste na jeho konci nemuseli nič ľutovať.

Želám vám veľa úspechov na vašej ceste sebapoznania a duchovného rozvoja :)

ZUZANA KOSECOVA
Som obyčajná žena s neobyčajnými zážitkami. Prežila som ťažkú autonehodu, vďaka ktorej som dostala možnosť vidieť, čo nas čaká po smrti. Svoje prežitky chcem predať ďalej, aby som pomohla tým, ktorí majú podobný zážitok a nevedia si s ním dať rady. Naučím ťa spracovať tvoju ťažkú skúsenosť, zážitok a navediem ťa na cestu, aby si sa navrátil k svetlu, ktoré v tebe prebýva a mohol opäť žiť naplno. Zaujíma ťa kto je Zuzana Kosecová? viac sa o jej živote dočítaš na tomto odkaze. na tomto odkaze >>.http://zuzanakosecova.sk/muj-pribeh-2/
Komentáre
  1. Marcel Palszegi píše:

    Haribol.:)
    Pekny blog Zuzi. Snaha nieco spravit casom prinesie ovocie.
    Drobne korekcie. Teda ak mozem..:)) Dusa je transcendentalna, nazyva sa sat cit ananda, plna vecnosti, poznania a blazenosti, to znamena, ze niekto sme v uchovnom svete. Je nemenna kedze je absolutna. Karmickym procesom sa snazime ocistit od hmotnej iluzie a posunut sa na najvyssiu uroven lasky k Bohu.
    Tie podcenovania a porovnania pochadzaju z vnimania duality a snahy byt stredobodom teda hrame sa tu na Boha, to je ucel materialneho stvorenia.

    Komplexy pochadzaju z absencie sebalasky, ktora je zavisla od prijatia mysle teda zenskej casti v nas, inteligenciou muzskou castou. Niektori tomu hovoria dolna zvieracia cast podvedomie so sidlom uzliku nervov solar plexus – zem a mozgom spojenym s vedomim a napajanim sa na vyssie energie. Ak nastava sulad teda prijatie automaticky nastava sebalaska a to je prvy dolezity krok na ceste duchovnou sebarealizaciou.

    Drzim palce v dalsiej tvorbe.

    Tvoj sluzobnik Marcel

    Hare Krisna

  2. Zuzana Kosecová píše:

    Ďakujem Marcelko, ty môj služobník :D. Ja som už urobila pár krokov v mojom živote, aby som sa očistila presne ako si napisal od hmotnej ilúzie. Keď sa nad tým zamyslím, tak je to neuveritelne zaujímavé, akú dlhú cestu mám ešte pred sebou, aby som dosiahla úplnu sebalásku.

  3. Vratko píše:

    Dosť by pomohlo napríklad vedieť ktoré veci nemôžem zmeniť. Aby som sa nimi netrápil…

    • Zuzana Kosecová píše:

      Rozpis mi tvoju otazku prosim ta viac konkretnejsie lebo podla mna clovek moze zmenit vo svojom zivote skoro vsetko. Jedine co nezmenis je minulost.

Napísať odpoveď pre Zuzana Kosecová Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobné údaje budú použité len na účely vyriešenia tohto komentára. Zásady spracovania osobných údajov