Čas uvedomiť si, že sme viac ako dokonale vyzerajúci odraz v zrkadle

Človek si v dnešnej dobe zakladá život na absolútne mylných hodnotách. Stávame sa otrokmi samých seba. Naháňame sa za bezvýznamnými lajkami na fotkách a dokonalosťou, ktorá je fejková.

Ženy si myslia, že keď úplne zmenia svoj výzor vďaka plastikám, tak budú žiadané alebo im to pomôže poraziť ich komplexy. Kiežby robili aj plastiky mozgov… Muži si myslia, že dosiahnu mužnosť/dokonalosť tým, že si budú pichať steroidy, aby bolo ich telo symbolom sily, rešpektu a dokonalosti. Žiaľ ľudia v mladom veku neriešia, ako si týmto spôsobom života ničia svoje zdravie. Argumenty typu: „ja si dávam pravidelný detox“ môžeš hovoriť svojej starej materi“. Tieto veci nikdy nebudú prospešné pre zdravie. Dnešná najcennejšia hodnota ľudí je byť dokonalými – škoda, že len po výzorovej stránke.

Ľudia život premrhajú naháňaním sa za vecami, ktoré vôbec nemajú zmysel a ani nejakú vyššiu pridanú hodnotu pre ich vnútorný rozvoj. Ja som bola kedysi taká istá… Keď som si prechádzala pubertou a telo sa ešte vyvíjalo, moja postava bola krv a mlieko. Necítila som sa vôbec pekná. Pripadala som si tučná a trápila som sa všemožnými diétami a hladovkami dopovala sa spaľovačmi tukov, pretože všade na vôkol vám tlačia do hlavy tie sprosté miery 90/60/90, štíhla, žiadny gram tuku a ani náznak celulitídy. Ja som nemala ani jedno z toho! Cítila som sa na prd. Moje telo potrebovalo čas kým dozreje do tej správnej podoby, do podoby, ktorá je pre mňa krásna, preto dajte čas aj svojmu telu, vážte si ho, starajte sa oň a netrápte sa zbytočne. Hlavne sa neporovnávajte s ľuďmi, ktorí si dopomohli k tej „dokonalosti“ plastikami, ničením svojho zdravia, pretože je to krátkozraké…

Musíme si uvedomiť, že dokonalé telo alebo naše nedostatky nás nedefinuje ako ľudí. Ako ľudí nás definuje vľúdnosť, láskavosť, tolerancia, dobrosrdečnosť, láska, atď…

Potom sa vám v živote stane udalosť ako mne – autonehoda, kedy som si to všetko uvedomila. Dokonalosť mi bola na nič. Dokonalosť je krehká ako pavučina. Dokonalosť je iba krátkodobá záležitosť, tak prečo sa za ňou tak všetci ženieme? A sme ochotní jej obetovať tak veľa?

Krása je subjektívny pojem. To, čo sa mne môže zdať oku lahodiace, sa inému môže zdať škaredé. Každý sa pozeráme na svet inými očami… Dostaneme sa k mojej pointe. Ja si myslím, že krása už prestáva byť subjektívna tam, kde už zachádza za hranicu ľudskej prirodzenosti a dôstojnosti. Krása už prestáva byť subjektívna, ak ľudia začínajú vyzerať, ako keby prešli cez kopirák.

Keď som si toto všetko uvedomila, zrazu som vďačná aj za všetko pekné aj nepekné na mojom tele, som vďačná za jazvy na pokožke, ktoré mám, som vďačná za celulitídu, som vďačná za strie. Naučila som sa vidieť krásu v nedokonalostiach, v kvapkách dažďa, v lúčoch slnka, ale hlavne som sa naučila vidieť krásu v sebe samej.

Nehovorím, že sa máte teraz prestať o seba úplne starať, len prestaňte analyzovať a porovnávať každý jeden centimeter na vašom tele. Starajte sa o svoje telo, veď je to váš chrám, ktorý vás ponesie až do konca. ALE!!! Nezabúdajte budovať aj svoj vnútorný chrám – svoju myseľ/dušu.