Keď sa zamyslím nad svojím životom, v podstate si žijem nad slovenské pomery. Mám 28 rokov a mám už svoje vlastné bývanie, ktoré budem splácať ďalších krásnych 3000 rokov, kým bude úplne moje.

Poďme ale k podstate, chcela som tým povedať, že som zabezpečená,

• mám prácu, za ktorú mi slušne platia,
• muža, ktorého milujem,
• najlepšiu kamošku v podobe štvornohej sučky Poppy,
• rodinu, ktorú ľúbim,
• super svokru,
• malý okruh verných priateľov,
• zdravie, ktoré mi slúži,
• každý deň mám na stole chutné, zdravé jedlo a strechu nad hlavou.

Za toto všetko som nesmierne vďačná. Úprimne, asi polovica ľudí na tejto planéte nemá to, čo ja, a to je smutné... Žiaľbohu, takýto svet sme si sami vytvorili. Napriek všetkému, čo mám, nežijem život podľa svojich predstáv. Stala som sa otrokom tejto doby a rozhodla som sa, že si nájdem cestu, ako žiť život, v ktorom si nebudem musieť brať dovolenku.

Ako väčšina z vás, aj ja som bola vychovávaná v staromódnom kruhu... Musíš sa v škole dobre učiť, aby si to ďaleko dotiahla, potom musíš ísť na vysokú školu, lebo to je základ... Myslím si, že základom je, že mám základné vzdelanie, či nie? A potom si musíš nájsť dobrú prácu, kde budeš mať pravidelný príjem, ktorý ťa uživí.

Stále odniekiaľ počuť: Musíš toto. Musíš tamto... Ja tvrdím, že jediné, čo musím, je raz zomrieť. Okrem toho nemusím nič iné!!!

Moje zmýšľanie bolo vždy rebelské, ale táto doba ho utíšila, podľahla som a tým vo svojich vlastných očiach zlyhala. Chcela som sa stať úspešnou karieristkou alebo si vybrať tú ľahšiu cestu a dobre sa vydať. Jednoducho ma do veľkej miery ovládla moc peňazí. Stala som sa povrchnou, plytkou bytosťou, ktorá sa povyšovala nad ostatných, za čo nie som hrdá, ale beriem to tak, že sa to malo stať.

Bola som mladá a hlúpa, plná mylných predstáv o živote a o tom, ako svet reálne funguje. Hovorí sa, že s vekom prichádza rozum, tak ja som toho čistým príkladom. Z toho, že som vo svojom živote urobila veľa chýb, si ťažkú hlavu nerobím, to predsa k mladému veku patrí. Kedy máme lepšiu príležitosť robiť chyby, ako keď sme mladí?

V živote sa predsa najlepšie učíme z neúspechov, nie z úspechov. Keď sa spätne obzriem, musím poznamenať, že život mi priniesol do cesty iba lekcie, ktoré som dokázala zvládnuť a z ktorých som sa mala čo učiť pre svoj budúci rozvoj.

Doteraz najväčšou lekciou, ktorú som vo svojom živote dostala, bola autonehoda. Ťažká autonehoda, pri ktorej vyhasol jeden mladý život.

Ja som to prežila s ťažkými zraneniami. Som taký nezmar, ale už iba v dobrom slova zmysle. ;) Po autonehode, keď ma ľudia ľutovali za to, čo sa mi stalo, som si robila srandičky a hovorila im, že som to prežila, lebo ešte musím niekomu zničiť život :D...